Taaak a uz sme doma....
Ponaucenie? Nikdy viac sama s dvoma detmi ...
Let tam mozem povedat bol fajn..v medziach normy. Deti som nedavala spat, aby boli unavene a spali pocas letu. Ale zial, tolko stastia som nemala ;) Obidve boli az prilis zive, ale alhamdullilah spravali sa celkom slusne. Sok som dostala, ked som sla vystupovat v Budapesti. Kociar mi vraj odovzdaju az pri vybere batoziny. Stale som nepochopila preco...???????!!!!! Takze si ma predstavte.. Ja + 2 male deti + 2 prirucne batoziny..Mashallah za moju krasnu a dobru dcerku..Pochopila, ze mamicka ju nemoze drzat za rucicku a sama si zobrala svoj kufrik a tahala ho. Zial, ako to chodi v tejto modernej dobe..nikto sa neponukol pomoct. ;(
Ale tymto to nekoncilo...Nastastie cesta k pasovej kontrole nebola dlha..a taktiez ku batozinam. Zvladli sme to niejako, a uz som sa tesila ako si zoberiem vozik na batozinu. Hladam hladam a ziaden vozik nevidim..tak reku opytam sa. Pekne som sa otocila na pani za okienkom ...Opytala som sa na voziky, a ona sa na mna pozrela akoby som spadla z neba, ze co vlastne chcem.."My tu take nemame"...Opytala som sa nieco zle???
Takze, som sa vratila k batozinam..a rozhodla sa pockat najprv na kociar, az potom sa budem zaoberat s kuframi. Pri mojom stasti - kociar prisiel ako posledny za vsetkymi kuframi cestujucich. Ruka mi uz isla odpadnut od nosenia maleho..ktory nie je najlahsi mashallah. A tu prisiel anjel..Pani sa ma opytala ci nepotrebujem pomoct...Bola to uz lady v rokoch a ovesana vlastnymi kuframi..Ked som sa poobzerala na okolo bolo tam plno mladsich, ktori mali len minimum batoziny, ale radsej uhynali s ocami ;(. Pani som sa pekne podakovala a povedala som, ze to zvladnem. Odhodila som hrdost a poprosila najblizsie stojaceho pane, nech mi podrzi maleho, aby som si mohla kociar rozlozit. A hla podrzal ho aj ked s divnym pohladom. Prisli mi kufriky..lepsie povedane kufrisko a kufor. Kociar s 2 detmi, 2 prirucne tasky, kufrisko a kufor... a ziaden vozik naokolo. Zhodnotila som pohladom situaciu...bola som sama - naokolo ani ziviacika. Zrazu sa predo mnou zjavil niejaky mechanik, alebo nieco take..ze ci mi ma pomoct. Alhamdullilah... Pomohol mi dotiahnut kufrisko vonku z letiska a tam ma uz cakala sestricka ...mashallah...
A to som si povedala NIKDY VIAC> ale ako sa hovori NIKDY NEHOVOR NIKDY.
Hovorila som si, co horsie sa mi moze stat... ale este tu bola cesta naspat..
Potesila som sa s kociarom ma pustili k lietadlu, ako prvej mi dovolili prejst gate a nastupit do autobusu... Ale co z toho, ked tam som bola prva, ale cestu vonku som mala zatarasenu...Az pokial jedna mila pani nezastavila premavku a dala mi prednost. Dakujem neznama pani. Pred lietadlom som musela maleho dat sadnut na Zarkin prirucny kufrik, kedze znova kazdy uhynal pohladom. Poskladala som kociar a hybaj do rady pod schodiky, aby sme sa dostali do lietadla. Tazky netazky maly Ahmedko musela som to zvladnut. Zarka mi dala rucicku a podme ...Zrazu vidim ako niejaka pani sa prediera vonku z lietadla. V mysli mi prebehlo..Co sa stalo? Prisla az ku mne, bez slova chytila Zarku na ruky..hodila na mna chapajuci pohlad..ja viem ako to je tazke s 2 detmi.. A dievcata, znova to nebola najmladsia pani...Mozem povedat, ze bola starsia ako moja mamina...Otazka na zamyslenie, preco stale len ti starsi maju odvahu pomoct????
Vedla nas v lietadle sedel starsi pan, za ktoreho budem snad dakovat Allah dlhu dobu Alhamdullilah.... Pan kapitan nam oznamil, ze lietadlo neodleti nacas budeme mat par minut meskanie...o par minut nam oznamil dlhsie zdrzanie...po dlhsiom zdrzani nam oznamil - hodinove meskanie..technicka chyba, ktoru museli odstranit - to urcite nepotesi ziadneho cloveka..A najma v pokrocilych hodinach, ked vase deti su uz naladove, pretoze je ich cas spania. Nase meskanie malo 2,5 hod.... No comment...;( Ponukli nam na obcerstvenie, vodu v pohari... thank you very much... Ako som uz skor povedala, alhamdullilah za nasho prisediaceho. Zabaval Zarku, hral sa s nou... Mal Ipad ci jak sa to pise a pytal sa ma ci jej ma pustit rozpravku. Bola som zmetena, tak som sa mu pekne podakovala, a odmietla ..nebola by som nadsena, keby to moje deti poskodili. A on mi odpovedal, ze ked jeho deti to nerozbili, tie moje nemaju sancu ;)
Ahmedko zaspinkal, a pan znova navrhol rozpravku. Tak som privolila, Zarinka pozerala natesena ;) mashallah a statocne bojovala so spankom. Ahmedko sa zobudil...uz sa mu nechcelo sediet - co mozeme chapat po 3 hodinach v aute, 2,5 hod cakania v lietadle a hodina letu za nami... Zarka zaspala hodinu pred pristatim. Pred pristatim asi 2omin zacal prechadzat steward..mam si dat vraj operatko na ruku dole, lebo budeme pristava. Hovorim mu, ze mala spi a bude plakat. Hmmm rules are rules ..jeho odpoved (pravidla su pravidla). Zarku som prebudila, co spustilo hystericky plac unaveneho, premoceneho dietata...Kedze na let sme radsej pouzili plienku. A mala som sancu len raz ju prebalit ;( Tak len aby sa utisila, lebo sa mi od placu dusila som ju dala znova lahnut ..Znova prisiel ten mily steward (mimochodom ten, ktoreho som pred odletom poziadala, ci by som mohla mat po prilete kociar - a odmietol ma, ze az pri batozinach,,) ..nech si dam pekne dole operatko. Moj sused sa mu snazil vysvetlit, ze Zarka nie je na tom dobre a zle na nu posobi tlak..Nepomohlo, tak Zarka musela si sadnut...znova zacala plakat ..az sa pozvracala ;( Mala som chut natiahnut ten sacok istej osobe na hlavu... Vytocila som sa a dala som ju lahnut... alhamdullilah mily steward uz nedosiel. Nas sused sa ma po pristati opytal, ci mi ma pomoct, ze mu to nerobi ziaden problem. Ale ja hrdinka som odmietla, ze vystupim az posledna a zvladnem to inshallah. Pravdu povediac, nechcela som ho uz viac otravovat.
Vystupovanie: Stewardka mi popriala prijemnu cestu domov..ostala som v soku, ze ju ani nenapadlo ponuknut pomoc..tak som ju "pekne" poprosila, ci moze zniest Zarku dole schodmi..."Whatt??" ..tak som jej to zopakovala..chytila ju pod pazuchy akoby Zarka bola nieco ine, len nie dieta a nechala ju dole pod schodami..Thank youuuu...
Cesta k pasovej kontrele bola dlhaaaaaa, plus schody a znova dlhaaa chodba.. Dalsi pan sa mi ponukol pomoct...alhamdullilah muslim...ostatni ma len obchadzali. Chapem, po tom meskani sa ponahlali domov. Ja som to stastie nemala, kedze Zarka bola stale hystericka. Bolo uz 22.00 hod. Pana som samozrejme odmietla..ale ked pocul Zarkin plac tak sa z dialky vratil..zobral mi prirucne batoziny a niesol. Potom chytil Ahmedka, lebo som uz fakt nevladala. Pri pasovej som mu zobrala Ahmedka..a ta priserna pani za okienkom.."Co nie ste pripraveny?" On na nu pozrel..Ja len pomaham pani s detmi...
Presla som s detmi kontrolu, ale Zarka sa niecoho zlakla, a vratila sa spat k samootvaracim dveram, ja uz vycerpana som na nu skrikla - zlakla som sa, ze ju dvere privru, kedze takeho maleho cloviecika nezaregistruju.. Zarka sa rozplakala, sadla na zem... a ani za nic pohnut s nou. Uz aj mne bolo do placu. Pan muslim alhamdullilah sa vratil od batozin k nam. Zobral Ahmedka..zbadala som na pase kocik a vrhla sa k nemu ako k spasonostnej zachrane. Rozlozila ho, nalozila deti. Pan mi doniesol vozik (waw tu ho mali) nalozil batozinu a vyniesol az von mashallah....
Takze fakt to bolo posledny krat co som letela sama s 2 malymi detmi.....
Ale este so smolou by som mohla pokracovat ;) Na parkovisku nam masinka na ticket zasekla kartu, na dialnici sme z tolkej radosti, ze vidime manzela - ocka a on nas zabudli odbocit.... doma sa nam zasekol kluc vo dverach ;)))
A co urobili deti ako prve ked dosli domov? Pohrali sa s kazdou jednou hrackou, ktoru mali v izbe ;) Asi zistovali ci vsetko je tak ako ma byt ...mashallah...
